Získajte 5 EUR NA PRVÝ NÁKUP: zistite viac tu>

Vaša debnička 0

Vaša debnička je teraz prázdna

Registrácia /Prihlásenie
  • nákupný zoznam a obľúbené produkty hocikde
  • zbieranie bonusových bodov
  • rýchla objednávka
  • informovanie o akciách a špeci zľavách
  • možnosť upravovať objednávku po odoslaní do určitého času

MÄSO LEN OBČAS, CUKROVÝ CHLIEB A LEKVÁR ZAVESENÝ VEDĽA SLANINY? ODHAĽTE S NAMI AKO A ČO JEDLI NAŠI PREDKOVIA.

17.02.2022

Dnes si urobíme nákup potravín niekoľkými klikmi, máme možnosť výberu a často si doprajeme neobmedzený príjem mäsa a sladkých dobrôt. Do zásoby si vieme nakúpiť zavárané uhorky a rôzne konzervy. Pečivo si zaobstaráme dnes čerstvé každý deň. Ako to však bolo v minulosti? Čo jedli naši starí a prastarí rodičia a aké jedlá si pripravovali najčastejšie?

Pozrime sa spoločne do minulosti na jedálniček našich predkov :).

Stravovanie našich predkov sa odrážalo od regiónu v ktorom žili, ich postavenia a vlastníctva pôdy či lesa. Niekde prekvitala práca na poli, inde sa venovali najmä ovčiarstvu a starostlivosti o dobytok. Väčšina obyvateľstva však žila v chudobe a tomu bolo prispôsobené aj striedmejšie stravovanie. Prevahu mali lacné a sýte jedlá, avšak nezabúdali sa pravidelne postiť. Veľmi sa cenili vlašské a lieskové orechy, kapusta sa jedla celoročne a mäso bolo vzácne.

Ráno sa jedli sýtejšie jedlá, obed bol často „suchý“ a jednoduchší, no na večeru si opäť dopriali sýtejšie varené pokrmy.

Polievka každej chuti

Varili sa najmä rôzne polievky z ktorých neskôr vznikli prívarky.  Do polievok sa pridávalo všetko čo bolo po ruke, zelenina, ryby aj hríby. Najčastejšie sa v domácnostiach objavovala kapustová, šošovicová a fazuľová polievka.

OBILNINY AKO ZÁKLAD

Základom stravy boli obilniny a to najmä pšenica, ovos, raž, jačmeň, proso ale aj pohánka.

Neskôr sa k nim pridala aj ryža či kukurica.

Obilniny boli lacné a dali sa z nich pripraviť rýchle a sýte jedlá. Obľube sa tešili najmä obilné kaše, ktoré dookola striedali, raz to bola jačmenná, potom krúpová a inokedy kukuričná.

Z múky radi pripravovali chlieb, posúchy, placky a cestoviny, ktoré posýpali kapustou, makom alebo tvarohom.

Medzi tradičné obilninové jedlo patrili aj populárne slovenské halušky, ktoré najprv vyrábali z ražnej, prosnej či pohánkovej múky, neskôr začali do cesta pridávať aj zemiaky. Z takéhoto cesta sa stali obľúbenými aj strapačky s kapustou a výnimočne si pochutnali aj na knedličkách, ktoré naplnili ovocím alebo mäsom.

STRUKOVINY

Pevnou súčasťou jedálnička boli tiež strukoviny, z ktorých gazdiné pripravovali husté, výdatné prívarky a polievky. Najčastejšie by ste v domácnostiach našli hrach, šošovicu, bôb ale aj hrachor. Medzi najobľúbenejšie prívarky patrili hrachový, fazuľový a tekvicový.

ZELENINA

Kapusta sa jedla počas celého roka a naši predkovia z nej boli schopní pripraviť jedlá na desiatky spôsobov. Plnili ňou koláče (kapustníky), jedla sa ako príloha k cestovinám, zemiakom aj haluškám. Okrem kapusty bola tiež obľúbenou kvaka (repa), ktorú varili aj piekli. Veľmi častým jedlom bolo tiež lečo s chlebom, ktoré si v sezóne pripravovala každá rodina aj s menšou záhradkou na ktorej si dokázali dopestovať množstvo chutnej zeleniny.

Hlavnou zeleninou však boli zemiaky, z ktorých dokázali vykúzliť jedlá od výmyslu sveta. Zemiaky boli skôr hlavným jedlom nie len prílohou, ako je tomu dnes. Pripravovali zemiaky pečené v šupke, piekli ich v pahrebe, robili zemiakovú babu a varili z nich polievky a prívarky. Dokonca sa pridávali sa aj do cestovín.

MÄSO

Mäso sa na tanieroch objavovalo zriedka. Bolo oveľa výhodnejšie mať dlhodobý príjem mliečnych výrobkov a vajec, než si dopriať jednorazovú mäsovú hostinu. Nakoľko aj uskladňovanie mäsa bolo v tom čase problémom. Častokrát mäso nahrádzali hríbmi, ktoré varili v polievke.

Štefan Zemko z Dolnej Stredy si spomína:

„Mäso sme mali najmä pred Vianocami, kedy sa zabíjala sviňa. Sliepky alebo husi sme si dopriali aj počas roka. Po zabíjačke sme mali šunku, slaninu a oškvarky. Mäso sa údilo a skladovali sme ho na hóre (povala, pozn. red.), kde naň sadali muchy, ale vtedy to nikomu nevadilo. Občas sme mäso kupovali aj u mäsiara, čakali sme na neho od rána od tretej a veľakrát sa stalo, že mäsiar prišiel a povedal, že mäso nebude.“

MLIEČNE VÝROBKY A VAJCIA

Chovali sa kravy, kozy a ovce vďaka čomu mali možnosť spestriť si jedlá syrom a bryndzou, ktorú nasolenú nakladali na zimu. Viac sa konzumovalo kyslé mlieko ako sladké a z mlieka sa bežne v domácnostiach mútilo maslo, vyrábal cmar, srvátka či tvaroh.

Vajíčka sa pridávali do varenia, uvarené na tvrdo sa jedávali najmä na Veľkú noc.

OVOCIE

Už v minulosti bolo ovocie symbolom krásy a zdravia. To ste naprieč regiónmi našli rôzne, tu bola prevaha sliviek, tam hrušiek, dúl, jabĺk a inde boli zase bežné čerešne, marhule, broskyne a dokonca aj figy. Z bobuľovitého ovocia vynikali najmä egreše, ríbezle, maliny a lesné jahody. Ovocie sa zbieralo veľmi dôkladne, bolo dôležité využiť všetku cennú úrodu. Jedli ho najmä čerstvé, sušilo sa a pripravovali z neho aj alkohol.

Veľmi často si z čerstvého ovocia varili ovocné polievky, ktoré jedli s chlebom alebo so zemiakmi.  Obľúbené boli tiež rôzne ovocné kaše a omáčky (slivčanka, jablčanka...).

Z ovocia varili lekvár, ktorý využívali počas roka najmä na čerstvý chlieb a do omáčok. Lekvár varili bez pridania cukru. Niekde len vložili ovocie do nádoby ktorú dobre uzavreli a keď piekli chlieb, vložili nádobu s ovocím do pece. Na vrchu ovocia sa vytvorila tvrdá kôrka, ktorá zabránila tomu, aby sa ovocie pokazilo.

Inde zas lekvár varili v hrnci až kým úplne nezhustol, následne ho horúci preliali do hlinených alebo drevených nádob, kde ho nechali stuhnúť. Po stuhnutí lekvár vyklopili a tieto tvrdé kusy vešali na hrady podobne ako slaninu.

SLADKÉ JEDLÁ

V minulosti sa všeobecne sladilo málo a cukor bol vzácnosť. Na rôzne slávnosti sa pripravovali záviny a štrúdle, ktoré si vždy najviac vychutnali deti. Ako sladkosť si mohli dať pocukrovaný chlieb (chlieb namočili do vody a trochu ho pocukrovali). Cukor sa však používal výnimočne, skôr sa na osladenie používal vtedy dostupnejší med.

Vznikli však aj dodnes známe sladké jedlá ako ryžový nákyp, parené buchty alebo žemľovka. Ich príprava a suroviny sa rokmi obmenili ale v niektorých oblastiach sa dodnes pripravujú podľa pôvodných receptúr.

KORENINY

Jedlá, ktoré sa na jedálnom lístku objavovali najčastejšie mali najmä kyslastú príchuť: smotana, kyslé mlieko a kapusta. K tomu bolo prispôsobené aj dochucovanie jedál, používali sa prírodné koreniny ako rasca, kôpor, cibuľa, cesnak alebo rozmarín. O niečo neskôr sa k nim pridali klinčeky, paprika či zázvor. Originálnu chuť polievok a omáčok dotvárali aj rôznymi druhmi sušených húb a byliniek. Cez leto si stravu spestrili mladými listami púpavy, žihľavy a repy.

USKLADŇOVANIE POTRAVÍN

Koreňová zelenina a zemiaky sa ukladali na zimu do jám, ktoré boli vystlané slamou, zabránili tak zamrznutiu potravín. Niektoré domy mali aj pivnice, boli však malé a tak v nich dokázali na zimu uložiť len málo jedla.

Ovocie a hríby sa sušili, kapusta sa vo veľkom nakladala do sudov, aby jej bolo dostatok počas celého roka.

Pán Zemko nám prezradil, ako si so zaváraním potravín poradili u nich na dedine: „Zavárali sme málo, pretože neboli dostupné viečka na poháre a tak sme poháre zvykli previazať len celofánom a bolo potrebné zavárané potraviny rýchlo zjesť.“

PITNÝ REŽIM

Pila sa najmä voda zo studne ale i mlieko či cmar, ktorý zostal po mútení masla. K raňajkám bola biela káva, ktorú varili z cigórie.

Žiadne plytvanie

Jedlom sa rozhodne neplytvalo, všetko čo sa urodilo sa muselo pozbierať, zjesť či spracovať. Jedlo sa nevyhadzovalo ani nedávalo zvieratám.

Stále sa našiel niekto, kto bol hladný, preto nezostávali žiadne zvyšky a všetko sa zjedlo. V rodinách sa často polievky a kaše jedli z jednej väčšej misky. Každý mal lyžicu a ten kto jedol pomaly mal smolu, ušlo sa mu menej. Všeobecne však celé rodiny spoločne jedávali málo, fungoval skôr systém - kto kedy prišiel vtedy jedol.

Sviatočné jedlá

Počas sviatkov bola príležitosť pripraviť si niečo lepšie. Pri veľkých oslavách si rodiny pomáhali, nosili si navzájom živé sliepky, maslo ale aj alkohol. Piekli sa slané pagáče a lokše so soľou.

Na Vianoce si pripravovali zemiakovo – cibuľový šalát, štedrák, makové buchty a o niečo neskôr aj prvé medovníky.

Veľká noc rozvoniavala šiškami a fánkami.

Mnohé z jedál našich (pra)babičiek pripravujeme dodnes a ich vôňa a chuť nás zázračne prenesie do detských čias. Zvieratá pasúce sa na pasienkoch, mliečne výrobky vyrábané ručne a bez umelých prísad a poctivá zelenina od našich lokálnych farmárov, aj to je FARMOVE.

Striedme stravovanie našich predkov je minulosťou, avšak kvalitné potraviny si s nami môžete dopriať aj dnes. <3

Zdroj obrázkov: Pixabay.com

Chat